Skip to content

Hoax a deepfake: ako rozpoznať falošnú správu, fotku a video

Obsah článku

O autorovi článku

RNDr. Milan Fraňo, PhD. – SEO špecialista a web editor – Digitnálne Zručnosti, n.o.

☕Páčil sa vám článok? Podporte nás likom na YouTube kanál alebo kúpou kávy.

Hoax je nepravdivá alebo poplašná správa, ktorá sa šíri ako pravda, a deepfake je fotka, video alebo hlas vytvorený či upravený umelou inteligenciou tak, aby vyzeral ako skutočný človek. Ako rozpoznať hoax a deepfake? Zastavte sa, overte zdroj, nájdite správu v dôveryhodných médiách, preverte fotku spätným vyhľadávaním obrázkov a až potom zdieľajte. Nižšie nájdete postup v 5 krokoch, konkrétne slovenské príklady deepfake podvodov a nástroje, ktoré vám overenie uľahčia.

Čo je hoax?

Hoax je vymyslená, prekrútená alebo zastaraná správa, ktorej cieľom je vystrašiť, nahnevať, oklamať alebo zarobiť na kliknutiach. Slovo pochádza z angličtiny a znamená „podvrh“ či „žart“. Hoaxy sa šíria hlavne cez Facebook, WhatsApp, Telegram, TikTok a reťazové e-maily – často ich nevedomky posielajú ďalej známi a príbuzní, ktorí chcú pomôcť.

Najčastejšie typy hoaxov:

Poplašné správy

„pošlite ďalej, od zajtra sa stane…“. Šírenie poplašnej správy môže byť na Slovensku aj trestným činom.

Falošné súťaže a darčeky

„obchodný reťazec rozdáva poukážky 500 € k výročiu, stačí vyplniť dotazník a zdieľať“.

Falošné zbierky

Dojemný príbeh chorého dieťaťa či zvieratka s cudzím číslom účtu.

Vytrhnuté fotky a videá

Skutočný záber z inej krajiny alebo spred rokov, s novým, vymysleným popisom.

Reťazové správy

„ak to nepošleš 10 ľuďom, Facebook ti zmaže účet“.

Čo je deepfake?

Deepfake je obsah vytvorený umelou inteligenciou, ktorý napodobňuje skutočného človeka – jeho tvár, hlas alebo pohyby. Názov vznikol spojením anglických slov deep learning (hlboké učenie) a fake (falošný). Deepfake môže mať podobu:

videa

, v ktorom známa osobnosť hovorí slová, ktoré nikdy nepovedala,

fotky

Udalosti, ktorá sa nikdy nestala,

naklonovaného hlasu

Napríklad v telefonáte „vnuka“ alebo „šéfa“, ktorý žiada peniaze,

videohovoru

, v ktorom sa podvodník za niekoho vydáva v reálnom čase.

Kedysi sa deepfake dal ľahko spoznať. Dnes stačí pár sekúnd nahrávky hlasu alebo niekoľko fotiek z internetu a výsledok je veľmi presvedčivý. Bezpečnostná spoločnosť ESET už v roku 2024 upozornila, že podvodné deepfake videá budú čoraz kvalitnejšie a vierohodnejšie.

Aké deepfake podvody s celebritami a investíciami sa objavili na Slovensku?

Najčastejší deepfake podvod na Slovensku je falošná investičná reklama, v ktorej známa osobnosť alebo bankár odporúča „zaručene ziskovú“ platformu. Konkrétne príklady:

  • Riaditeľ Slovenskej sporiteľne (júl 2025). Na YouTube a sociálnych sieťach kolovali videá, v ktorých generálny riaditeľ banky Peter Krutil údajne pozýval ľudí investovať do novej platformy. Videá sľubovali vklad okolo 250 €, prvé výsledky do 24 hodín, osobného manažéra a „štátom schválenú“ platformu. Banka potvrdila, že ide o deepfake – riaditeľ nič také nikdy nepovedal.
  • Falošné spravodajské weby. Podvodníci kopírujú vzhľad známych spravodajských portálov a televízií a vkladajú do nich vymyslené rozhovory so známymi ľuďmi o „tajnom spôsobe zarábania“. Zneužívajú aj tváre ďalších známych ľudí vrátane ústavných činiteľov.
  • Slovensko medzi najčastejšími cieľmi. Podľa ESET pripadlo v lete 2024 na Slovensko 15 % zachytených podvodov s falošnými webmi a deepfake videami, čo bolo druhé miesto na svete po Kanade.
  • Falošné investície vedú v stratách. Podľa VÚB banky tvorili od začiatku roka 2026 psychologická manipulácia a falošné investície 73 % strát jej klientov. Najviac ohrození sú ľudia vo veku 50 až 75 rokov.
  • Deepfake vo firme (zahraničie). Vo februári 2024 previedol zamestnanec hongkonskej pobočky inžinierskej firmy Arup podvodníkom asi 25 miliónov dolárov po videohovore, v ktorom boli „finančný riaditeľ“ aj „kolegovia“ vytvorení umelou inteligenciou.

Schéma falošnej investície je takmer vždy rovnaká: video so známou tvárou → formulár s telefónnym číslom → telefonát „investičného poradcu“ → malý vklad → falošný zisk v aplikácii → žiadosti o ďalšie a ďalšie peniaze.

Ako rozpoznať hoax: varovné znaky

Hoax rozpoznáte podľa toho, že vo vás vyvoláva silnú emóciu a zároveň neuvádza overiteľný zdroj. Pomôže vám táto tabuľka:

Varovný znakPríkladČo urobiť
Silná emócia„Šokujúce!“, „Toto vám v televízii nepovedia!“Počkajte, kým emócia opadne, a až potom rozhodujte.
Chýba zdroj„Známy lekár povedal…“, „Kamarátka z polície píše…“Hľadajte meno, inštitúciu a dátum. Bez nich správe neverte.
Výzva na zdieľanie„Pošlite všetkým, kým to nezmažú!“Nezdieľajte. Výzva na šírenie je typická pre hoax.
Neznámy webAdresa s koncovkou .online, .info, .top alebo napodobenina známeho médiaSkontrolujte adresu a hľadajte rovnakú správu na známych weboch.
Starý dátumFotka „z dnešného rána“, ktorá je na internete rokyOverte fotku spätným vyhľadávaním obrázkov.
Príliš dobrá ponukaPoukážka 500 €, „garantovaný“ zisk 1 000 € mesačneOverte na oficiálnej stránke firmy. Zadarmo sa takéto peniaze nerozdávajú.

Ako rozpoznať deepfake video?

Deepfake video rozpoznáte podľa drobných chýb v obraze a zvuku a hlavne podľa toho, čo od vás chce. Sledujte tieto znaky:

Ústa nesedia so zvukom

Pery sa hýbu nepresne, zuby sú rozmazané.

Neprirodzený pohľad a žmurkanie

Oči sa nehýbu prirodzene, človek žmurká príliš málo alebo zvláštne.

Divné svetlo a okraje

Tvár má inú farbu či tiene ako krk, okraje vlasov a uší sa „vlnia“.

Robotický hlas

Monotónna intonácia, zvláštny prízvuk, chýbajúce nádychy.

Ruky a pozadie

Nesprávny počet prstov, nečitateľný text na tabuli či transparente.

Obsah

Známa osobnosť sľubuje rýchly zisk, chce vaše číslo alebo peniaze. Toto je najspoľahlivejší znak.

Technické chyby sa s každou novou verziou AI zmenšujú. Preto nespoliehajte len na oči – vždy overte, či video zverejnil aj oficiálny účet danej osoby alebo inštitúcie.

Ako overiť fotku: spätné vyhľadávanie obrázkov

Fotku overíte spätným vyhľadávaním obrázkov – nástroj vám ukáže, kde a kedy sa rovnaký alebo podobný obrázok na internete objavil prvýkrát. Tak zistíte, či fotka nie je stará, z inej krajiny alebo upravená. Postup:

  1. Uložte si obrázok alebo urobte snímku obrazovky (návod: ako urobiť screenshot).
  2. Otvorte Google Lens. V mobile v aplikácii Google ťuknite na ikonu fotoaparátu. Na počítači v prehliadači Chrome kliknite na obrázok pravým tlačidlom myši a zvoľte možnosť vyhľadať obrázok cez Google (Google Lens).
  3. Vyskúšajte aj iný nástroj – napríklad TinEye (tineye.com) alebo vizuálne vyhľadávanie v Bingu. Každý nástroj nájde trochu iné výsledky.
  4. Pozrite sa na najstarší výskyt. Ak fotka existovala skôr, než sa udalosť údajne stala, ide o hoax.
  5. Porovnajte popisy. Skontrolujte, či dôveryhodné médiá opisujú fotku rovnako ako príspevok, ktorý ste dostali.

Ako overiť video?

Video overíte tak, že z neho urobíte niekoľko snímok obrazovky a vyhľadáte ich rovnako ako fotky. Ďalej pomôže:

Oficiálny zdroj

Nájdite overený účet osoby alebo inštitúcie (banky, úradu) a pozrite, či video zverejnili aj oni. Banky na deepfake s ich menom často upozorňujú na svojom webe.

Rozšírenie InVID-WeVerify

Bezplatný doplnok do prehliadača, ktorý používajú novinári. Rozloží video na kľúčové snímky a uľahčí ich vyhľadanie.

Kontrola v aplikácii Gemini

Google umožňuje overiť, či obrázok alebo video vytvorili alebo upravili nástroje Google AI (podľa neviditeľnej značky SynthID). Obsah z iných nástrojov tak neodhalíte, preto výsledok „bez značky“ neznamená, že video je skutočné.

Zdravý rozum

Ak video chce, aby ste niekam klikli, zaregistrovali sa alebo poslali peniaze, považujte ho za podvod, kým sa nepreukáže opak.

Kde overiť správu: slovenské overovacie weby a oficiálne zdroje

Správu overíte najrýchlejšie na weboch, ktoré sa overovaniu faktov venujú profesionálne, a na oficiálnych stránkach inštitúcií. Na Slovensku pomôžu najmä:

Demagog.sk

Slovenský fact-checkingový projekt. V sekcii Dezinformácie vyvracia hoaxy, upravené fotky a videá vytvorené umelou inteligenciou.

AFP Fakty

Overovacia služba tlačovej agentúry AFP, ktorá má aj slovenských overovateľov.

Oficiálne weby a účty inštitúcií

Banky, polícia, ministerstvá, Národná banka Slovenska. Ak sa správa týka nich, informáciu nájdete priamo u nich.

Viac dôveryhodných médií naraz

Ak o „šokujúcej“ udalosti nepíše žiadne známe médium, je to dôvod na opatrnosť.

Polícia SR odporúča položiť si pri každej správe päť otázok: Kto ju vytvoril? Aký je jej zdroj? Odkiaľ pochádza? Prečo ju chcem zdieľať? Kedy bola zverejnená?

Ako rozpoznať hoax a deepfake: postup v 5 krokoch

Hoax aj deepfake rozpoznáte týmto postupom v 5 krokoch, ktorý zvládne každý – aj bez technických znalostí. Overovanie informácií patrí medzi základné digitálne zručnosti, ktoré sa oplatí naučiť deti aj seniorov:

  1. Zastavte sa. Ak vás správa vystraší, nahnevá alebo nadchne, dajte si pauzu. Podvodníci rátajú s tým, že budete konať v emócii.
  2. Overte zdroj. Kto správu zverejnil? Je to známe médium, overený účet alebo neznáma stránka? Skontrolujte webovú adresu písmeno po písmene.
  3. Hľadajte inde. Zadajte hlavnú myšlienku do vyhľadávača a pozrite, či o nej píšu dôveryhodné médiá alebo overovacie weby ako Demagog.sk.
  4. Overte obrázok či video. Použite spätné vyhľadávanie obrázkov (Google Lens, TinEye) a hľadajte znaky deepfake.
  5. Nezdieľajte a nahláste. Ak si nie ste istí, správu neposielajte ďalej. Podvodnú reklamu či video nahláste priamo na sociálnej sieti cez možnosť „Nahlásiť“.

Musí byť deepfake označený?

Deepfake musí byť v Európskej únii od 2. augusta 2026 jasne označený ako obsah vytvorený alebo upravený umelou inteligenciou. Vyplýva to z európskeho nariadenia o umelej inteligencii (AI Act). Podvodníci sa však zákonmi neriadia – chýbajúce označenie preto nie je dôkazom, že video je pravé.

Čo robiť, keď ste hoax zdieľali alebo naleteli na deepfake?

Keď ste zdieľali hoax, príspevok zmažte a pod pôvodnú správu alebo do skupiny napíšte, že išlo o nepravdu – ideálne s odkazom na overenie. Ak ste na základe deepfake videa vyplnili formulár alebo poslali peniaze, konajte rýchlo:

  • zavolajte do banky a zablokujte kartu či platby,
  • „investičnému poradcovi“ už neodpovedajte a neinštalujte žiadne aplikácie, ktoré odporúča,
  • uložte si snímky obrazovky a podvod nahláste polícii na čísle 158.

Podrobný postup nájdete v článku Podvodné SMS a phishing: ako spoznať podvod a čo robiť, keď ste naleteli. Svoje znalosti si potom môžete vyskúšať v kvíze Spoznáte podvod na internete?

Chcete naučiť žiakov, seniorov alebo kolegov overovať informácie?

Sme nezisková organizácia Digitálne zručnosti, n.o. Robíme praktické workshopy o hoaxoch, deepfake a bezpečnosti na internete pre školy, obce a seniorov a školenia pre firmy – s cvičeniami na skutočných príkladoch.

Napíšte nám

Časté otázky

Aký je rozdiel medzi hoaxom a deepfake?

Hoax je nepravdivá správa – text, fotka alebo video s vymysleným tvrdením. Deepfake je konkrétny druh falošného obsahu vytvorený umelou inteligenciou, ktorý napodobňuje tvár alebo hlas skutočného človeka. Deepfake sa často používa ako súčasť hoaxu alebo podvodu.

Ako rýchlo zistím, či je fotka pravá?

Fotku najrýchlejšie preveríte spätným vyhľadávaním obrázkov v Google Lens alebo na TinEye. Za pár sekúnd uvidíte, kde sa fotka objavila prvýkrát a s akým popisom.

Môže sa deepfake objaviť aj v telefonáte?

Áno, podvodníci dokážu naklonovať hlas z krátkej nahrávky, napríklad z videa na sociálnej sieti. Ak vám volá „príbuzný“ alebo „šéf“ a žiada peniaze, hovor ukončite a zavolajte mu späť na známe číslo. Pomôže aj rodinné heslo.

Je šírenie hoaxov trestné?

Šírenie poplašnej správy, ktorá môže vyvolať obavy obyvateľstva, môže byť na Slovensku trestným činom. Aj keď to tak nie je, zdieľaním hoaxu môžete ublížiť známym, ktorí mu uveria.

Prečo hoaxom veria aj vzdelaní ľudia?

Hoaxy sú postavené tak, aby zasiahli emócie – strach, hnev alebo súcit. V emócii človek rozmýšľa menej kriticky bez ohľadu na vzdelanie. Preto je najdôležitejším krokom zastaviť sa a správu overiť.

Kde nahlásiť deepfake reklamu?

Deepfake reklamu nahláste priamo na sociálnej sieti cez tlačidlo „Nahlásiť“ pri reklame alebo príspevku. Ak zneužíva meno banky či firmy, upozornite aj ju. Ak ste prišli o peniaze, kontaktujte banku a políciu na čísle 158.

O autorovi

RNDr. Milan Fraňo, PhD.

HEAD of SEO, web editor, riaditeľ Digitálne Zručnosti n.o.