Mizogýn je označenie pre človeka, ktorý prejavuje nechuť, opovrhnutie alebo predsudky voči ženám, zatiaľ čo mizogýnia predstavuje samotný postoj či presvedčenie založené na týchto negatívnych emóciách. Tento jav sa môže prejavovať otvorenou nenávisťou, posmešnými poznámkami, diskriminačným správaním, ale aj nenápadnými stereotypmi zakorenenými v kultúre a jazyku. Pochopenie rozdielu medzi týmito pojmami je kľúčové nielen pre odbornú diskusiu o rodovej rovnosti, ale aj pre bežný život, pretože mizogýnia často preniká do medziľudských vzťahov, médií či pracovného prostredia aj bez toho, aby si to jej nositelia uvedomovali.

Disclaimer – Odsúdenie mizogýnie:
Týmto jednoznačne odsudzujeme akúkoľvek formu mizogýnie, vrátane otvorenej (hostilnej), skrytej, benevolentnej aj internalizovanej. Obsah uvedený v tomto texte má výlučne informačný, analytický a edukačný charakter a nepredstavuje snahu o ohováranie, poškodzovanie dobrého mena alebo neoprávnený zásah do cti akejkoľvek fyzickej či právnickej osoby. Taktiež neslúži na šírenie mizogínie a podporovaní mizogínie.

Vyjadrenia sú založené na verejne dostupných informáciách a odborných zdrojoch ku dňu spracovania. Sú poskytované v súlade s:

• Čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky – právo na slobodu prejavu a právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie,
• Zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám,
• Čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach – sloboda prejavu,
• pričom súčasne rešpektujú ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti a ustanovenia § 373 Trestného zákona o ohováraní.
  
  

Cieľom je podporiť porozumenie, prevenciu a riešenie mizogýnie ako spoločenského problému a zdôrazniť, že všetky jej formy sú neakceptovateľné a nezlučiteľné s princípmi rovnosti, dôstojnosti a ľudských práv.

Čo je mizogýn

Mizogýn je človek (najčastejšie muž), ktorý má negatívny, opovržlivý alebo nenávistný postoj voči ženám ako skupine. Tento postoj môže byť vedomý a otvorene prejavovaný, alebo nevedomý a zakorenený v kultúrnych či osobných predsudkoch. V psychologickej a sociálnej literatúre sa mizogýnia považuje za formu rodovej predsudkovosti a často sa spája s patriarchálnymi hodnotovými systémami, rigidnými pohlavnými rolami a nízkou mierou empatie voči ženským skúsenostiam.

Podľa klinických psychológov mizogýnia nie je vždy len individuálny charakterový rys – môže byť súčasťou širšieho svetonázoru, naučeného správania alebo kompenzačného mechanizmu pri pocite ohrozenia mužskej identity.

Hlavné znaky mizogýna

Tieto prejavy sa považujú za kľúčové ukazovatele mizogýnskeho postoja:

1. Generalizovaná nedôvera a negatívne stereotypy o ženách: presvedčenie, že „všetky ženy sú rovnaké“ a majú negatívne vlastnosti (napr. manipulátorky, zlatokopky).
2. Devalvácia ženských úspechov a schopností: spochybňovanie odbornej kompetencie žien, zosmiešňovanie ich úspechov alebo ich pripisovanie „náhodám“ či „pomoci mužov“.
3. Podpora nerovného postavenia pohlaví: presadzovanie názorov, že ženy by mali zostať v tradičných rolách (matka, gazdiná), a odmietanie ich účasti vo verejnom živote alebo na vedúcich pozíciách.
4. Verbálna alebo neverbálna degradácia: používanie urážlivého, sexistického jazyka; zosmiešňovanie ženského vzhľadu, intelektu alebo správania.
5. Racionalizácia násilia alebo obmedzovania slobody žien: obhajovanie kontrolujúceho správania, žiarlivostných reakcií alebo dokonca fyzickej agresie ako „normálnej“ či „zaslúženej“.
   
   

Vedľajšie znaky mizogýna

Tieto môžu byť prítomné, ale nemusia sa objavovať u každého mizogýna:

1. Pseudohumor založený na sexizme: vtipy o ženách, ktoré majú ponižujúci alebo znehodnocujúci obsah.
2. Selektívna empatia: schopnosť prejavovať súcit voči mužom, no nie voči ženám v rovnakej situácii.
3. Skryté alebo internalizované presvedčenia: navonok korektné správanie, no v súkromí prejav negatívnych postojov.
4. „Chrániaci“ sexizmus (benevolentná mizogýnia): predstava, že ženy sú „krehké“ a treba ich „chrániť“, čo im v skutočnosti odopiera autonómiu a rovnosť.
5. Odpor k ženskému vedeniu: neochota spolupracovať s vedúcou ženou alebo prijímať od nej autoritu.
   
   

Psychologické a spoločenské dôsledky

Podľa psychológov má mizogýnia dopad nielen na ženy, ale aj na samotných mužov a spoločnosť:

• Zvyšuje konflikty vo vzťahoch a znižuje kvalitu partnerskej komunikácie.
• Podporuje nerovnosť na pracovisku a brzdí kariérny rast žien.
• Zakrýva emocionálnu neistotu mizogýna, ktorá môže prameniť z minulých skúseností, rodinného prostredia alebo tlaku maskulínnych ideálov.

Disclaimer

Toto vyjadrenie je generované na základe analýzy dostupných informácií a dát spracovaných umelej inteligenciou a nepredstavuje oficiálne stanovisko žiadnej osoby, organizácie ani politickej strany. Nie je to pokus o ohováranie, znevážanie alebo poškodzovanie dobrého mena akejkoľvek politickej strany či jednotlivca. Cieľom je poskytnúť objektívny a informatívny prehľad založený na verejne dostupných zdrojoch.

Uvedené informácie sú poskytované v súlade s právom na slobodu prejavu a právo na informácie podľa:

• Čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky – právo na slobodu prejavu a právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie,
• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám,
• Čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach – sloboda prejavu,
• pričom súčasne je rešpektovaná povinnosť nezasahovať do cti, dôstojnosti a dobrého mena podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a nevykonávať skutky napĺňajúce znaky trestného činu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona.

Najznámejší (a negatívne vnímaných) mizogýni

• Andrew Tate: internetová osobnosť označovaná ako „kráľ toxickej maskulinity“, s miliónmi sledovateľov. Verejne propaguje misogýnnu ideológiu, bola mu zakázaná prítomnosť na viacerých sociálnych sieťach a je predmetom obvinení z násilia a sexuálneho zneužívania .
• Elliot Rodger: Massmörder, ktorý v roku 2014 v Isla Vista spácha tragédiu motivovanú mizogýniou – vo svojom manifeste otvorene vyjadroval nenávisť k ženám za odmietnutie a sexuálnu frustráciu. Je považovaný za predchodcu incelského hnutia a symbol extrémne antisociálneho misogynistického násilia.
• Roosh V (Daryush Valizadeh): Americký autor a bývalý člen alternatívnej pravice, známy ako Roosh V. Vo svojej tvorbe presadzoval kontroverzné, sexistické a misogýnné teórie týkajúce sa sexuálnych vzťahov – kritizovaný za podporu objektifikácie žien a štýl „pickup artistry“.
• Osobnosti komediálneho sveta (napr. Richard Pryor, Louis C.K.): niektorí známi komici, ako Richard Pryor, boli odsúdení za násilné a misogýnne správanie voči ženám vo svojom okolí – často skrývané za tragikomický imidž .
• Historické prípady extrémnej brutalnosti (napr. Oskar Dirlewanger): hoci primárne známy ako vojnový zločinec a sadistický veliteľ SS, Oskar Dirlewanger sa vyznačoval aj sexuálnym násilím voči ženám a deťom – považovaný za jeden z najdesivejších príkladov extrémnej mizogýnie.

Mizogíni na Slovensku

Tu je stručný prehľad niektorých známych prípadov mizogýnnych postojov alebo čino­v na Slovensku. Upozorňujeme, že ide o verejne dostupné prípady, ktoré nie sú hodnotením osôb ako celkových charakterov, ale ukazujú opakovane problematické výroky či konania súvisiace s mizogýniou. Celý tento text generoval AI bez zásahu autora. 

• Natália Grausová: poslankyňa za ĽSNS, ktorá opakovane spochybňovala Istanbulský dohovor a odporovala jeho ratifikácii s tvrdením, že by „ohrozil bielu rasu“. Jej výroky boli kritizované ako rasistické a sexistické 
• Ľuboš Blaha: poslanec Smeru, ktorého statusy na sociálnych sieťach čelili odsúdeniu zo strany Slovenskej akadémie vied aj Akadémie policajného zboru. Kritizovaný bol najmä za sexistické útoky na žurnalistky – vedenie SAV sa od jeho prejavov dištancovalo.
• Vražedný útok motivovaný mizogýniou – Spišská Stará Ves (2025): v januári 2025 došlo na gymnáziu k tragickému útoku, pri ktorom 18‑ročný študent zabil zástupkyňu riaditeľky a študentku. Polícia spájala motiváciu útoku s nenávisťou voči ženám (misogýniou) .

Tento prípad odhaľuje extrémne dôsledky potláčanej kontroly, agresie voči ženám a patologickej misogýnie.

Čo je mizogýnia

Mizogýnia (z gréc. misos = nenávisť, gynē = žena) označuje postoj, presvedčenie alebo správanie charakterizované nenávisťou, opovrhnutím, nedôverou či predsudkami voči ženám ako skupine.

Nejde vždy o otvorenú nenávisť – mizogýnia môže byť aj skrytá, maskovaná ako „tradičné hodnoty“, humor, ochranný paternalizmus alebo „dobré úmysly“. Odborníci rozlišujú medzi osobnou mizogýniou (individuálne presvedčenia a správanie) a štrukturálnou mizogýniou (spoločenské normy, zákony a inštitúcie, ktoré systematicky znevýhodňujú ženy)

História mizogýnie na Slovensku

Počiatky ženského hnutia: Živena (od 1869)

• Živena, založená v roku 1869, je najstaršie ženské občianske združenie na Slovensku. Mala ambíciu vzdelávať ženy v rodinnom hospodárstve, výchove detí a kultúre, čím sa stala prielomovým krokom voči tradičným rolám prikazujúcim ženám zostať výhradne v domácnosti.
  Počas prvej Československej republiky (1918–1938) Živena viedla významné aktivity: vydávanie časopisu Živena, zriadenie škôlok, dievčenských škôl a odbornej prípravy – čím priamo konfrontovala mizogýnne očakávania spoločnosti.
• Organizácia bola zlikvidovaná počas totalitných režimov a obnovená až po roku 1990, čím opätovne získala vplyv v rámci spoločenského diskurzu.

Politické a kultúrne súvislosti

• V súčasnosti pretrvávajú mediálne prípady, kde mizogýnia vystupuje v politike – ako napríklad urážlivé výroky politikov adresované ženám, či bagatelizovanie sexuálnych trestných činov komentátormi.
• Tieto prejavy poukazujú na to, že mizogýnny postoj nie je len individuálny, ale často aj systematický a zakorenený v kultúrnych normách.
  
  

Súčasné výzvy: online kultúra a manosféra

• Moderný fenomén manosféry (online komunity šíriace mizogýniu a maskulínne ideály) silne vplýva na chlapcov a mladých mužov. Psychológovia, ako Viktor Križo a Marek Madro, upozorňujú, že sociálne siete umožňujú radikalizáciu názorov a formovanie nenávistných postojov k ženám.
  Tento trend má ďalekosiahle následky: od psychosociálneho tlaku na mládež až po extrémne násilné činy, ako bol útok v Spišskej Starej Vsi v roku 2025, motivovaný mizogýniou.
  
  

História mizogýnie na Slovensku je tvorená kontinuálnym stretom ustrnutej patriarchálnej kultúry s postupujúcou emancipáciou žien. Aj keď ženské hnutie ako Živena významne posilnilo postavenie žien, dnešná doba prináša nové výzvy – najmä spojené s online prostredím a jeho vplyvom na mladé mužské ideály a postoje.

Ako sa mizogýnia prenáša

1. Socializácia a rané učenie (Rodina, škola, médiá): mizogýnné postoje a správanie sa často odovzdávajú už v detstve prostredníctvom socializácie a pozitívneho posilňovania očakávaného správania. Deti napríklad vidia, že stereotypné správanie (ako „dievčatá majú zostať jemné“) je oceňované—čo vedie k internalizácii takýchto postojov.
2. Ambivalentný sexizmus: Hostilný a benevolentný: Podľa teórie ambivalentného sexizmu (Glick & Fiske) mizogýniu možno rozdeliť na hostilný sexizmus (otvorene nenávistný a degradujúci) a benevolentný sexizmus (zdanlivo chváliaci a chrániaci, no rovnako ohraničujúci a diskriminačný). Tieto postoje podporujú štrukturálnu nerovnosť a sú komplementárne.
3. Média a kultúrne kódovanie žien: Obsah v populárnej kultúre (hudba, reklamy, videoklipy) často zobrazujú ženy ako objekty, submisívne, či násilnícky degradované. Poslucháči a diváci si tak môžu osvojiť a normalizovať misogýnné postoje.
4. Online prostredie a manosféra: Digitálne komunity ako manosféra šíria misogýniu prostredníctvom algoritmického posilňovania extrémnych názorov a emocionálneho stotožňovania. Dokonca aj pasívne sledovanie obsahu z týchto komunít môže významne ovplyvniť jazyk a postoje používateľa.
5. Internalizovaná mizogýnia (u žien): ženy môžu preberať a reprodukovať sexistické stereotypy—nielen voči sebe, ale aj voči iným ženám. Táto forma internalizovaného sexizmu vedie k nízkemu sebavedomiu, akceptácii stereotypov a psychickým problémom, ako sú depresia či poruchy príjmu potravy.
6. Sociálny trest a kontrola (teória Kate Manne): Kate Manne interpretuje mizogýniu ako spoločenský mechanizmus kontroly a trestu, ktorý reakciami—verbalizáciou či ostrakizáciou—potláča ženy, ktoré ohrozujú tradičnú nadradenosť mužov.

Je mizogínia trestná?

Mizogýnia ako taká, teda samotný postoj alebo vnútorné presvedčenie, nie je na Slovensku samostatne trestným činom. Ak sa prejavuje v konkrétnych skutkoch, môže už spadať pod ustanovenia Trestného zákona alebo iných právnych noriem.

Priamy trestnoprávny postih

Mizogýnne konanie môže byť trestné, ak:

• § 423 a § 424 Trestného zákona – Podnecovanie k národnostnej, rasovej alebo etnickej nenávisti (vzťahuje sa aj na pohlavie a rod).
• § 360 a § 360a – Nebezpečné vyhrážanie alebo obťažovanie (napr. sexistické vyhrážky, stalking).
• § 373 – Ohováranie (ak sa mizogýnne výroky týkajú konkrétnej osoby a poškodzujú jej povesť).
• § 208 a § 209 – Týranie blízkej a zverenej osoby (vrátane psychického týrania s rodovo motivovaným podtextom).
• § 140 písm. e) – Rodovo motivovaná pohnútka ako priťažujúca okolnosť pri násilných trestných činoch.

Občianskoprávny postih

Aj bez trestného činu možno uplatniť:

• § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka – ochrana osobnosti (žaloba na ochranu cti, dôstojnosti, dobrého mena).
• Finančné zadosťučinenie alebo ospravedlnenie pri zásahu do práv.

Antidiskriminačné právo

• Zákon č. 365/2004 Z. z. (Antidiskriminačný zákon) – zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia, rodu alebo rodovej identity.
• Vzťahuje sa najmä na pracovnoprávne a verejnoprávne vzťahy (zamestnanie, vzdelávanie, poskytovanie služieb).
  
  

Ako sa dá riešiť mizogínia v bežnom živote

Začať pri sebe – uvedomenie a sebareflexia

• Rozpoznať stereotypy vo vlastnom jazyku a myslení („Dievčatá sú horšie v matematike“).
• Všímať si, kedy používame vtipy alebo komentáre, ktoré znižujú ženy – a prestať ich používať.
• Overovať si fakty a nešíriť nepravdivé alebo sexistické tvrdenia.
  
  

Reagovať na mizogýniu vo svojom okolí

• Pokojne a jasne pomenovať problém: „Ten komentár je sexistický.“
• Ponúknuť alternatívny pohľad alebo fakt („Štatistiky ukazujú, že ženy dosahujú v tejto oblasti rovnaké výsledky ako muži“).
• Ak ide o pracovné prostredie, zapísať incident a riešiť ho cez personálne oddelenie alebo zodpovednú osobu.
  
  

Vzdelávať a otvárať diskusiu

• Odporučiť knihy, články, podcasty o rodovej rovnosti.
• Zapájať sa do diskusií tak, aby sa predišlo útočnému tónu – cieľom je meniť myslenie, nie vyhrať hádku.
• Pre deti a mládež: hovoriť o rôznych ženských a mužských vzoroch už od útleho veku.
  
  

Podporovať rovnosť v praxi

• Pri pracovných rozhodnutiach uplatňovať rovnaké kritériá pre mužov aj ženy.
• Zapájať ženy do projektov, rozhodovacích pozícií a verejných diskusií.
• Odmietať produkty, médiá a obsah, ktoré ženy sexualizujú alebo znižujú ich hodnotu.
  
  

Budovať bezpečné prostredie

• V rodine a na pracovisku nastaviť nulovú toleranciu voči sexistickým prejavom.
• Podporovať otvorenú komunikáciu – aby sa obete mohli ozvať bez obavy z odplaty.
• Pri online mizogýnii: nahlasovať sexistický obsah na sociálnych sieťach.
  
  

Spolupracovať s organizáciami a iniciatívami

• Podporovať mimovládky, ktoré sa venujú rodovej rovnosti (napr. organizácie poskytujúce pomoc obetiam násilia).
• Účasť na workshopoch a tréningoch o rodovej citlivosti.
• Zapájať sa do kampaní proti násiliu na ženách (napr. Orange the World).
  
  

Využiť právne možnosti, keď je to potrebné

• Ak mizogýnne správanie prekročí hranicu (vyhrážky, obťažovanie, diskriminácia), obrátiť sa na políciu, inšpektorát práce alebo verejného ochrancu práv.
• Dokumentovať incidenty (záznamy, svedkovia, správy).

Andrew Tate ako personifikácia mizogýnie

• • Sebamedzerne deklarovaný mizogýn: Sám sa opakovane označil za mizogýna a povedal: „Som realista, a keďže si ctím realizmus, nemôžeš byť zakotvený v realite bez toho, aby si bol sexistický.“ Okrem toho ženy označil za „vrodene lenivé“ a tvrdil, že „neexistuje nezávislá žena“.
  • Dôraz na tradičné pohlavné role a dominanciu: Naprieč svojím online obsahom presadzuje predstavu silnej, dominantnej maskulinity a podriadenosti žien – často s hrubou jazykovou manipuláciou a legitimizáciou násilia.
  • Algoritmický dopad a komunita “manosphere”:
    • Jeho obsah bol široko šírený algoritmami sociálnych sietí, čo znamenalo, že radikálnejšie názory sa šírili čoraz viac medzi mladých mužov.
    • V rámci tzv. „manosphere“ je vnímaný ako symbol toxickej maskulinity — patriarcha, ktorý poskytuje jednoduché odpovede na komplexné otázky identity, vzťahov a spoločenskej pozície mužov.
      
      

• Záhadná atraktivita pre mladých mužov:

• • Učitelia popisujú jeho obsah ako „prístupný“, „mierne agresívny, no zároveň zábavný a kamarátsky“. Toto kombinované s motiváciou „úspechu“ z neho vytvára svieži, no nebezpečne presvedčivý ideál mladej mužskej identity.
  • Jeho žiaci oceňujú najmä životný štýl (luxusné autá, finančný úspech), zatiaľ čo extrémnejšia misogýnia sa postupne vkladá medzi motivačné pasáže.
    
    

Komplexnejší obraz

Andrew Tate nie je len „umiestnením“ mizogýnie v modernom influencerovom obale — reprezentuje prepojenie tradičných patriarchálnych názorov, digitálnej masovosti a rafinovanej manipulácie. Jeho vplyv vyvolal vážne diskusie o tom, ako mladí ľudia vnímajú rodové roly a čo môže spôsobiť emocionálne zraniteľných chlapcov i mužov, keď sa nechajú filtrovať skrz ultra-masculine ideologické šošovky.

Ako politická strana na Slovensku presadzuje postoje podobné Tateovej misogýnnej rétorike

Na Slovensku politická strana, ktorá presadzuje postoje podobné misogýnnej rétorike Andrewa Tatea, je najmä strana Smer-SD a niektoré ďalšie konzervatívne či populistické strany. Tieto strany a ich predstavitelia často vyjadrujú pohŕdanie voči ženám, bagatelizujú problematiku násilia na ženách a odmietajú rovnosť pohlaví.

Konkrétne:

• Politici zo Smeru, ako napríklad Erik Kaliňák, sú známi výrokom, ktorý zľahčuje otázku znásilnenia s tvrdením, že to „nie je o argumentoch, ale o emóciách“, čo implikuje nedostatok vážnosti tejto témy. Takéto vyjadrenia dávajú signál mladým mužom, že mizogýnna rétorika a zľahčovanie násilia na ženách je akceptovateľné.
• Smer-SD a niektorí jeho členovia boli kritizovaní aj za obhajobu takých postojov, ktoré zdieľajú vlastnosti Tateovej „manosféry“ – teda sveta, kde žena je považovaná za majetok muža a nesie spoluzodpovednosť za znásilnenie.
• Okrem Smeru prekračuje hranice zdravého konzervativizmu aj časť opozície, ako napríklad Republika, ktorá býva spájaná s tradičnými hodnotami obalenými v misogýnii.
• Podobné postoje sa prejavujú aj v odmietaní zavedenia dlhších premlčacích lehôt či sprísnenia zákonov týkajúcich sa násilia na ženách, a to často s argumentmi, ktoré zľahčujú utrpenie obetí.

Takáto rétorika sa prejavuje nielen v slovných prejavoch, ale aj v symbolických gestách, napríklad keď politici verejne podporujú alebo nechajú sa odfotiť so známymi osobami, ktoré majú notoricky známe a extrémne mizogýnné názory ako Andrew Tate. Tieto postoje zároveň často zahŕňajú tradicionalistické a konzervatívne argumenty, ktoré žien odmietajú rovnaké práva a snažia sa ich obmedziť na tradičné rodinné role. Mizogýnia je pritom zakorenená v strachu z emancipovaných žien a možnej straty mužských privilégií. Takže politická strana Smer a niektoré ďalšie menšie konzervatívne či populistické strany na Slovensku presadzujú postoje, ktoré možno charakterizovať ako podobné toxickej, misogýnnej rétorike Andrewa Tatea v tom zmysle, že zľahčujú ženskú rovnosť, bagatelizujú násilie na ženách a šíria naratívy o nadradenosti muža nad ženou a ich tradičnej úlohe v spoločnosti.